Kastrácie verzus sterilizácie

Kastrácia - jediná humánna cesta ako znížiť počet psov na Slovensku. Jediná humánna cesta ako pomôcť stovkám opustených. Ľudia zaangažovaní do problému, záchranári, už nevládzu. Nestíhajú hladať domovy nechceným psíkom. Ponuka je niekoľko násobne vyššia ako dopyt.

článok 335

K napísaniu nasledovného článku ma donútila aktuálna situácia na Slovensku. Sama (ako dobrovoľníčka OZ Túlavá labka) viem, aké je ťažké umiestniť psíka do dobrého nového domova. Každým rokom prijatých zvieratiek pribúda a priemerný čas strávený v azyle sa predlžuje. Spôsobuje to doslovné praskanie vo švíkoch všetkých útulkov a mikroazylov. Ani export psov do zahraničia a pomoc rakúskych organizácii už nedokáže zastaviť túto lavínu.

Vrhy pár-dňových šteniatok bezmocne lapajúcich po vzduchu v chladnom potoku. Nevinné stvorenia, ktoré chceli žiť. Psie bábätká, ktoré nikomu neublížili. Boj o každý nádych. Nekonečné hodiny plné nepredstaviteľnej bolesti. Smrť akú by ste nepriali ani najhoršiemu nepriateľovi. Krehké drobčeky túžiace po teple maminho kožúška. Bojujúce do poslednej minúty. Pomaly sa dostávajúce do náručia smrti. Zomierajúce v mukách. Nepoznajúce lásku a nežný dotyk. Len strach, zima a bolesť. Je toto humánne? Je TOTO vôbec normálne?

Často sa stretávam s postojom ku kastrácii ako k nehumánnemu mrzačeniu zvieraťa. Ako k niečomu, čo je proti prírode. No predstavte si v praxi stráženie háravej sučky v útulku, kde sa nachádza 10, 20, 50 psov? Alebo len stráženie háravej sučky? Nechať prebehnúť cyklus "naprázdno" predstavuje pre zviera trápenie. Toto je proti prírode. Proti prirodzeným inštinktom. Nie kastrácia. A každý normálny človek chápe, že privádzať 2x do roka potomstvo je nezodpovednosť. Dokonca i CHS podliehajú nariadeniam, kedy chovná sučka môže mať vrh len raz ročne.

Všetci psíčkari isto poznajú nepríjemné obdobie, kedy kvôli silnému pudu končí xy psov pod kolesami auta, alebo x sučiek s nezežalanými vrhmi šteniat. Kedysi dávno som sa rozhodovala medzi tým, či mojej sučke (kríženke) nechám jeden vrh šteniatok a dám ju kastrovať, alebo jej šteniatka mať nedovolím. Teraz viem, že som sa rozhodla správne. Nikdy nemala potomstvo. Jej to neprekáža. Psy neberú materstvo ako ľudia. Nechať aspoň jeden vrh šteniatok sučke je čisto ľudská potreba. (MÝTUS č.1) V dnešnej dobe je nie len viac, než ťažké nájsť šteňatám domov, ale treba mať na pamäti, že do každého domova, kam by ste umiestnili šteniatko od Vašej sučky ste obrali o domov šteniatko bojujúce o život. Šteniatko, ktorému hrozí smrť a daný domov preňho predstavoval reálnu záchranu života. Skôr, než sa rozhodnete odchovať šteniatka, pozrite sa do najbližšej karanténnej stanice na to množstvo smutných a nechcených zvieratiek. Pokiaľ sa chcete starať o malé šteniatka, zoberte si nejaké do dočasnej opateri! Vo Vašej sučinke sa prebudí materský inštinkt a vy zachránite jednu dušičku.

Utýrané nechcené šteniatko - Lucky. Priviazaného za autom ho vliekli niekoľko kilometrov plnou rýchlosťou. Žiaľbohu podlahol zraneniam :(

Mýty a povery ohľadne kastrácií a sterilizácií 
MVDr. Imke Niewohner, preklad Katarína Kopálová

MÝTUS č.1: Fenky musia mať aspoň raz v živote šteniatka, inak dostanú rakovinu mliečnych žliaz alebo zhubný nádor maternice.


     Táto povera sa drží predovšetkým na dedinách. Mnohí moji klienti sa cítia nútení nechať svoje fenky vrhnúť mláďatá a sú vďační, keď im vysvetlím pravý stav veci. Zhubný nádor maternice sa u sučiek vyskytuje dosť zriedka, zatiaľ čo nádor mliečnych žliaz sa objavuje vo vyššom veku. To, že má jednorazová brezivosť s nadvedzujúcim obdobím kojenia mlieka vplyv na početnosť výskytu určitých ochorení, nie je potvrdené.

     Ale veľmi dobre to platí obrátene:

     Pokiaľ dáte svoju fenku skoro kastrovať, teda pred alebo po prvom háraní, riziko vzniku rakoviny mliečnych žliaz silne klesá.
U nekastrovaných sučiek pretrváva takmer po každom háraní nebezpečenstvo, že dostanú pyometru (zápal maternice), čo v akútnom prípade má väčšinou za následok urgentnú rizikovú operáciu. Kastráciou sa toto riziko rapídne zníži. Po háraní tiež vo väčšine prípadov dochádza ku pseudogravidite (falošnej kotnosti), prejavujúcej sa buď len psychicky, alebo aj tvorbou mlieka, či následných zápalov. Chorôb vznikajúcich u sučiek je nespočetné množstvo, kastrácia je v súčasnosti najefektívnejšou prevenciou.

     Pri odchove šteniat ide omnoho viac ako o to, nechať fenku jednoducho nakryť. Tí, ktorí chcú vychovávať šteniatka, by mali disponovať veľkými znalosťami o psoch, mať veľa miesta, peňazí a času, pretože o šteniatka je nutné starať sa, musia byť pravidelne očkované a odčervované. Obidvaja rodičia šteňaťa, teda pes aj fenka, by mali byť taktiež očkovaní a zdraví. Ideálne je, ak prejdú zdravotnými prehliadkami. Párením sa prenášajú niektoré nebezpečné vírusy vo väčšine prípadov znamenajúce smrteľné nebezpečenstvo, v tom lepšom prípade zdĺhavú a finančne náročnú liečbu.

     Pri nepremyslenom množení psov vystavujete Vašu fenku (i psa) veľkému riziku. Často býva ťažké nájsť vhodných majiteľov, ktorí by si boli vedomí zodpovednosti, ktorú adopcia šteňaťa prináša. V poslednom čase do útulkov a karanténnych staníc pribúda množstvo psov a ich umiestnenie sa stáva čoraz ťažším a zdĺhavejším. Vaša fenka môže mať 3 šteniatka, ale môže ich mať aj 14! Preto platí: chov a množenie psov by ste si mali dobre premyslieť. Pred rozhodnutím zvážte všetky okolnosti a položte si otázku:"čo ak šteniatkám domov nenájdeme?"  Pretože je viac než nezodpovedné ich prehodiť ponad plot do útulkov či bezcitne utopiť.

MÝTUS č.2: Samci sú kastrovaní, sučky sterilizované

     Táto povera sa drží statočne, pričom sa jedná skôr o nesprávne pochopenie a chybné použitie odborných lekárskych termínov. 

     Pod pojmom kastrácia rozumieme odstránenie orgánov produkujúcich pohlavné hormóny, čo sú u psov/samcov semenníky a u sučiek vaječníky (v praxi - vaječníky, vajíčkovody a maternica). Pretože sa u samcov väčšinou chce potlačiť nie len schopnosť rozmnožovania, ale aj záujem o hárajúce fenky poprípade u sučiek háraniu, sú bežne kastrované nezávisle na pohlaví.

    Sterilizáciou
 sa rozumie prerušenie vodiča reprodukčných buniek, čo sú v prípade samcov semenníkovody a sučiek vajíčkovody. Produkcia psích hormónov zostáva úplne rovnaká, sučka teda ďalej hára a samec má naďalej záujem o fenky a môže ich kryť, resp. fenka bude nakrytá. Pri sterilizácii teda fenka neotehotnie a pes nie je plodný.

Sterilizácia však nezabraňuje chorobám vznikajúcich u sučiek a neznižuje riziko ich výskytu. Avšak v prípade sterilizácie môže byť fenka/pes naďalej plodný ak sa prerušenie vodiča reprodukčných buniek obnoví. 

Sterilizácia je teda proces vratný,
 pes má naďalej záujem o fenky resp. fenka naďalej hára, pričom sa neznižuje riziko vzniku zápalov, nádorov (viď bod 1.). 

Kastrácia je proces nevratný, pes nemá záujem o hárajúce fenky resp. sučka nehára, teda nemôže otehotnieť, pričom sa zabraňuje vzniku nádorov a zápalov(viď bod1.)

MÝTUS č.3: Kastrované psy sltstnú, ohlúpnu, zlenivejú a zmenia svoju povahu


     Tento predsudok bráni mnohým majiteľom v tom, aby nechali svojich psov vykastrovať. Všeobecne sa dá povedať, že vyššie percento psov sa stane po kastrácií nenásytnejšími, u niektorých zároveň trochu poklesne bazálny metabolizmus (teda potrebné množstvo energie). Pri takejto kombinácií majú mnohí majitelia sklon dať psovi namiesto menej žrádla viac, pretože „im vždy pripadá taký hladný a nikdy nie je sýty“. Samozrejme, že takýto pes je potom tlstý. Avšak preto, že ho majiteľ nekŕmi ani rozumne ani s mierou, a nie preto, že je kastrovaný. Mnohí z týchto psov potom kvôli nezodpovednému pánovi trpí nadváhou do tej miery, že sa nemôžu poriadne pohybovať. Srdce, obehový systém i kĺby sú preťažované a pes je považovaný za lenivého.

     Iné fámy tvrdia, že práve skoro kastrované psy sú hravšie a detinskejšie. Existujú druhy psov, ktoré zostanú vždy ako deti a hravé, jedno či sú kastrované, alebo nekastrované. Zo svojej vlastnej skúsenosti so psami nemôžem potvrdiť ani jeden z týchto predsudkov. Vo všeobecnosti sú psy po kastrácii hravšie, pričom nezáleží v akom veku bola kastrácia vykonaná a stávajú sa prítulnejšími. Práve preto sa odporučuje kastrácia agresívnych psov, ktorí trpia agresiou s prebytku testosterónu (pozri bod4.). Avšak všetko závisí na predchádzajúcej povahe psa a jeho životných skúsenostiach. Ohlúpnutie psa po kastrácii je iba veľmi rozšírený fám nenesúci pravdu.

     Ak stlstne nejaký pes, či už kastrovaný, alebo nie, vždy to leží v rukách majiteľa. Kto príliš veľa je, priberie, na tom sa bohužiaľ nedá nič zmeniť. Psy sa dostávajú do kľudnejšieho štádia vo veku od dvoch do troch rokov a pretože práve tento vek je obdobím, keď sa najčastejšie kastruje, majú niekedy majitelia psov tendenciu vidieť súvislosť tam, kde nie je. Pes v tomto veku mentálne dospieva. Poznám niekoľko psov, ktorí sa po kastrácii tak zmenili, že už nelížu po fenkách moč, ale radi mlsajú, čo umožňuje ich v podstate ľahšiu výchovu, na podnety z okolia reagujú menej citlivo a rozvinul sa u nich väčší záujem o majiteľa. A žiadny z nich nie je ani tlstí ani leniví.

MÝTUS č.4: Samce sa musia kastrovať inak z nich budú bitkári


     Mnohé samce sa voči iným samcom prejavujú rôznymi formami agresívneho správania. Väčšinou sa tieto problémy začínajú v puberte sa pre mnohých majiteľov psa končia katastrofou. Kto by nepoznal prechádzky, pri ktorých jeden majiteľ psa ustráchane volá na protiidúceho psíčkara: „Nie je to „chlapec“? Nebije sa?“

     Možno, že aj Vy patríte k tým, čo majú neznášanlivého „chlapca“ a museli ste si vypočuť viac, alebo menej zmysluplné rady. Skôr, či neskôr sa nakoniec niekto vytasí s odporúčaním: „Tak si ho dajte proste vykastrovať!“

   Tu treba mať na pamäti, že kastrácia nie je všeliek. Ak ste majiteľom problematického psa, obráťte sa na veterinára, alebo kynológa zaoberajúceho sa psím správaním. Agresia vzniká z rôznych pôvodov. Kastrácia rieši iba tú z nadbytku testosterónu.

Pooperačná starostlivosť o sučky

autor: Katarína Kopálová

Po prebudení: sučka je ešte malátna. Záleží na temperamente. Vo všeobecnosti sa aktívne a malé psy prebudia rýchlejšie. Mali sme už také sučky, čo doslova sami odkráčali z operačného stola. Je to individuálne. Moja bola malátna. Ledva si vládala udržať hlavu. Neveľmi sa pohybovala. Niektoré môžu kňučať. Záleží na použití anestetík, ktoré aplikuje veterinár, no nemali by sa diametrálne odlišovať. Nebude to však kňučanie od bolesti! Psíček bude pod vplyvom liečiv, ktoré menia stav vedomia, laicky povedané  nadrogovaný. Znie to čudne, však?! Ale až také zlé to nie je. Kolegyne z OZ Túlavá labka to vystihli úplne super, keď povedali, že ma možno sučka vidí ako šunku. Sučinka nebude chcieť piť, ak áno tak minimálne. Jesť nebude.

Deň 1: Sučka môže byť smutný. Opäť to je individuálne. Je dosť pravdepodobné, že sa vaša dáma urazí a nebude sa s vami baviť. Kamarátkina sučinka viezla na 3 dni pod gaučovku, kde ich trávila čítaním dámskych magazínou čo jej podávali na uzmierenie. Medzi nami: celkom to pomohlo. Celkovo sú prvé tri dni najťahšie. Aj tento deň ešte nebude chcieť behať. Mala by odpočívať, ležkať a "čítať noviny." Možno bude chcieť jesť menej, možno viac. Opäť záleží na psíkovi. Netreba ho prekrmovať. Odporúča sa kŕmiť varenou stravou (ak dáte granulky nevadí). Venčite ju na vôdzke, aby ste zabránili behaniu. Nedovoľte jej skákať a behať. 

Deň 2:
 Sučka môže byť z laického pohľadu "stále urazená". Netrápte sa ak sa s vami nebaví. Ju to prejde. Len si musí zvyknúť na pocit „prázdna“ v brušku. Tie tri dni to trvá kým si zvykne, že nemá maternicu. A viac priestoru pre žalúdok. Čo môže patrične využiť. Preto treba znížiť kŕmnu dávku!! Ja som si myslela, že všetko bude z tohto hľadiska v pohode, že sú to len fámy: „pes po kastrácii stučnie“. No tým, že sa jej zabraňuje v pohybe priberá. Tak dajte pozor, aby vaša psia slečna nevyzerala ako balónik. Treba ju obmedzovať v pohybe (do akej miery vám povie veterinár. Záleží na type stehov)

Deň 3:
 Začnú sa prejavovať „tiky“, ktoré psíček môže mať (no nemusí). Môžu sa prejaviť už na deň 2. Čo sem patrí: psík sa z ničoho nič strhne a ide skryť, plazí sa preč so stiahnutým chvostom opäť z ničoho nič, má triašku. Môže sem patriť aj nadúvanie. Rana psíka svrbí a páli. Samozrejme, dostane lieky proti bolesti. Intenzitu svrbenia môžete znížiť potieraním nechtíkovou masťou. Pokiaľ začne rana mokvať uvaríte silnejší repíkoví čaj, ktorý necháte vychladnúť a ním potriete ranu. Každý psík prežíva obdobie rekonvalescencie inak. Nemusí mať žiadne zmeny správania, dokonca ani tendenciu si ranu lízať.
Ostatné dni sú pre každého psa individuálne a záležia aj od tipu stehov. 

Rada pre vás:
 Správajte sa štýlom: „Nič sa nedeje. Všetko je normálne. Je to bežné.“ Potom to aj psík berie normálne. Pri Linde som sa bála, stále ju kontrolovala, rozmaznávala, tak to, potvorka, využila. Kvôli tomu, že som jej dávala najavo môj strach a nepokoj, začala sa tak správať aj ona. Čím viac psovi naznačujete, že má nejaký problém, tým skôr ho aj bude mať. Teraz pri sučkách a ich opatere sa len občas pozriem čo a ako a beriem to úplne normálne, potom to tak berie i sučka. Správajte sa akoby to boli bežné dni.

Niektorý veterinári už dávajú laicky povedané „vnútorné“ stehy. Sú šité vláknami na chemickej báze, ktoré sa po určitom období (spravidla 14 dní) rozpadnú. V takomto prípade si pes môže ranu lízať. Potom je steh vonkajší, klasický: môže byť šitý silónom, alebo opäť vláknami na chemickej báze. Pes si ani v jednom prípade nemôže ranu lízať.


Typy ako zabrániť lízaniu:

Tričko: Oblečiete psíkovi ľudské tričko. treba ho obliecť cez hlavu, predné labky vsunieme do rukávov. Podľa potreby skráťte, prispôsobte dĺžku rukávov a trička.Tesne pred zadnými labkami ho previažte šnúrkou, alebo látkou. Ak si psíček vyzlieka tričko previažte ho aj tesne za prednými labkami. Najideálnejšie je tričko ku krku, či roláčik. Zabránite tak vyzlečeniu. Ja používam len tričká. Pes si na ne spomedzi všetkých možností zvykne najrýchlejšie.

Plastový golier: Ja osobne s ním nemám dobré skúsenosti. Tričkom zabránite aj „zašpineniu rany“, čo v tomto prípade nie je možné. Psy si na goliere ťažko zvykajú. Rozširujú zvuk čo im je nepríjemné, obtiažne s ním jedia a pijú.

Gáza (pružný prispôsobivý tkaný materiál, pruban): Od veterinára môžete dostať aj akúsi pletenú gázu. Natiahne sa na psíčka ako ponožka, ktorá sa presne prispôsobý tvaru a veľkosti tela. Urobia sa iba dierky na predné labky. Pes si ju nevie vyzliecť.


Prvý týždeň:
 Nedovoľte psovi behať, skákať ani aportovať. Venčite len na vodítku, aby ste psíkovi zabránili v behaní a jašení. Môže len kráčať. z toho aj to priberanie. Ja som moju sučinku venčila na vodítku len 4 dni, pochopila, že nemá behať tak mohla byť navoľno. Ak je však temperamentná použite radšej vôdzku.

Druhý týždeň:
 Už môže behať. Nedovoľte jej skákať, agility v tomto období nie je vhodné. 

po 14 dňoch:
 Už môže robiť čo len chce.

Pri akýchkoľvek problémoch sa poradte s vašim veterinárnym lekárom.


  © tulko.sk

Páči sa Vám to?


comments powered by Disqus

súvisiace články

6.11.2013 | | Autor: Jana Hrnčiarková | Zobrazený : 3941x
článok Chuť psa Mnozí autoři tvrdí, že psi nemají chuť a nebo jen velmi špatně vyvinutou. Psi však mají různé chutě a záleží především na tom, čím byl pes jako štěně krmen. Je řada psů, kteří žerou ovoce, řepu, ale i citrón.
24.10.2013 | | Autor: Dana Stračákovská | Zobrazený : 3995x
článok Řízení reprodukce u psů Přirovnání složitosti reprodukčního systému k hodinovému stroji vystačí jen ke zdůraznění skutečnosti, že i přes zdánlivě hierarchické uspořádání jednotlivých složek je „každé kolečko“ stejně důležité pro chod systému. Neboli porucha na kterémkoliv úseku řízení pohlavních funkcí se zevně projeví poruchou rozmnožovací schopnosti.
14.10.2013 | | Autor: Jana Hrnčiarková | Zobrazený : 2342x
článok Rozdělení útlumů u psa Vzniká-li útlum v samotném centru podráždění, mluvíme o vnitřním útlumu. Je-li však útlum vyvolán podrážděním dalšího centra, vzniká útlum vnější. Tak jako reflexy, i útlumy jsou buď vrozené – nepodmíněné, nebo získané – podmíněné. Například vliv hárající se feny na psy je vrozený reflex, který bude trvale narušovat výcvik psů. Ale vlak v blízkosti cvičiště bude rušit výcvik pouze do té doby, nežli si na něho psi zvyknou.
23.9.2013 | | Autor: Štefan Strlík | Zobrazený : 12104x
článok Kostra psa Kostru psa a mačky tvorí lebka, chrbtica, rebrá, panva, kosti hrudníkovej a panvovej končatiny.
4.9.2013 | | Autor: Štefan Strlík | Zobrazený : 4289x
článok Poznáte chrup psa Šteňatám sa vo veku troch týždňov začínajú prerezávať zuby, pričom prvé rastú špiciaky a klieštiky , vzápätí stredniaky a krajniaky a asi o 10 dní začínajú vyrastať 4. , 3. a 2. črenovec.
30.8.2013 | | Autor: Štefan Strlík | Zobrazený : 4514x
článok Anatomická sústava psa V tomto článku si povieme niečo o sústavách psa ako je svalová sústava, tráviaca sústava, dýchacia sústava, srdcovo – cievna sústava, močová sústava, pohlavná sústava, nervová sústava a kožná sústava.
Späť na začiatok